Tábor Hucul Ubľa

V tomto článku by sme vám radi predstavili a povedali niečo o našom základnom Tábore menom Hucul.

Tábor sa nachádza v obci Ubľa na úplnom východe Slovenska, hneď za dedinou pár km pri hraničnom prechode z UA pri rieke Ubľanka na rovinatom mieste cca 14ha pod horami. Je to náš základný tábor, odkiaľ sa vychádza aj vracia na všetky jednodňové i viac dňové trasy. Opíšeme vám kus vybavenie, ubytovanie, kone a ďalšie možnosti, ktoré ponúka toto čarovné miesto ... 

Kočovnícky Tábor Hucul sa nachádza na peknom zátiší a samote za obcou Ubľa, od ktorej ho oddeľuje rieka Ubľanka. V tábore sú dva rybníky, ktoré sú napájané z horského potoka, žijú v nich rôzne druhy rýb a vodných živočíchov, vtáctva i hmyzu. Na rybníčkoch je možné chytať ryby pre zábavu formou chyť a pusť, čo obľubujú najmä deti. Nie sú veľmi uspôsobené na kúpanie sa, ale nie je to vylúčené. Radi by sme s vami Tábor zdieľali a ponúkli Vám jeho možnosti na aktivity, ktoré sa v ňom dajú robiť. Pripravujeme rôzne kurzy, ktoré by sa v ňom radi realizovali (viac info v menu Kurzy), ale i voľnočasové aktivity ako napr. Letné Kino, Lukostreľba, Relax ... Sme otvorení aj ľuďom, ktorí majú vlastný karavan alebo chcú u nás stanovať a využiť bezpečie a zázemie tábora. Tábor nemá vlastnú elektriku, je v ňom len solárny systém a voda z prameňa. Do najbližšieho obchodu v obci je to na skok a do tábora sa dá pohodlne dostať osobným autom, čiže je plne prístupný pre všetky typy áut... Obec Ubľa sa už v podstate nachádza v NP Poloniny.

V tábore sa nachádzajú 3 maringotky a jeden veľký krytý spoločenský prístrešok (Altánok). Jedna Maringotka je pri rybníčku s vlastnou malou terasou a je vybavená pieckou na drevo a 4 postele.

Druhá Maringotka je hneď za ňou, ale pri potôčiku, ktorý napája rybníky a je z nej výhľad na lúku smerom na východ, kde sa pasú kone. Taktiež je vybavená samostatnou pieckou na drevo a 4 posteľami. 

Tretia veľká Maringotka zatiaľ nie je k dispozícii pre verejnosť, ale je plne obývateľná a vybavená pieckou na drevo. Janko si práve stavia novú veľkú Maringotku s malou verandou, ktorá bude úplne "fungel", nová od podlahy až po strechu a v tzv. nových komfortných štandardoch, ako on vraví Na dožitie haha... Altánok je veľký, komfortný a priestranný, pri ktorom je vonkajšie sedenie a ohnisko. Poskytuje dlhý stôl a sedenie pre cca 10 osôb. Po bokoch altánku sú spravené tzv. prične - drevené lavice, na ktorých sa dá pohodlne nenáročne vyspať, samozrejme vždy záleží od ročného obdobia a počasia, všetko sa dá na kombinovať, aby dobre bolo. Dookola maringotiek sú pastviny, na ktorých sa pasú naše kone. Tábor je vybavený suchým WC (latrína 2ks) a potôčikom, v ktorom sa dá pekne poumývať. Máme aj dve veľké vane (volajú to čan), ktoré sú napájané z potôčika a pod ktorými sa dá urobiť oheň a užívať si tak teplý i bylinný kúpeľ pod holým nebom pri ohni ...

Dookola tábora sú podhorské pastviny cca 14ha, na ktorých sa pasú naše kone, rozdelené väčšinou do dvoch skupín, jedna menšia mužská a druhá väčšia zmiešaná. Naše kone sú prevažne Hucule alebo Krížence Huculov ako napr. Hucul x arab, Hucul x Quarter, Hucul x Norik, Hucul x pony... Máme radi tento typ koní, pretože sú prirodzene odolné a dobre užívné, teda zdravé a hlavne silné. Majú v sebe gén Karpatského divého koňa Tarpana, ktorý ich predurčuje na život pod holým nebom a v horskej i podhorskej prírode. O Huculoch idú rôzne rečí v koniarskych kruhoch, ale kto im príde na chuť, je to láska na celý život. Hucul dostal meno po ľuďoch z Rusínskeho etnika Huculi.

Huculi alebo staršie Huculovia: (po ukrajinsky: гуцули, jedn.č. гуцул) sú etnická skupina Ukrajincov alebo Rusínov žijúcich v horách v juhozápadnej Ukrajine v povodí Čiernej a Bielej Tisy. Pre tých, ktorí neuznávajú existenciu Rusínov (na Ukrajine) ide o etnickú skupinu Ukrajincov. Samotní Huculi sa v súčasnosti - tak, ako ostatní Rusíni - identifikujú rôzne (Rusíni, Ukrajinci, Huculi). Huculi sa usídlili v Karpatoch, v oblasti pri Rumunských hraniciach (Ivano-Frankivská, Černovická a Zakarpatská oblasť Ukrajiny, Rumunska Bukovina a Maramureš). V súčasnosti sa väčšina Huculov hlási k Ukrajinskej národnosti, a to z toho dôvodu, že Kyjev, na rozdiel od Bratislavy, dodnes neuznal Rusínsku národnosť a snahy o jej etablovanie odsudzuje ako tzv. Rusínsky separatizmus. Huculi sú prevažne gréckokatolíci.

Oddávna sa venujú chovu dobytka, oviec, lesníctvu, drevorubačstvu a taktiež ručným prácam ako napr.: rezbárstvu, opracúvaniu mosadze, výrobe keramiky, zdobeniu vajíčok a tkaniu kobercov. Celkový počet Huculov sa v súčasnosti odhaduje na 300 tisíc. 

Hucul bol od nepamäti chovaný polodivoko v tvrdých podmienkach karpatských Polonín. Po svojom divokom predkovi tarpanovi zdedil tvrdosť, silu a odolnosť voči nepriaznivým podmienkam. Vďaka tomu, že pôvodné miesta výskytu neležali na hlavných trasách ázijských nájazdov do Európy, zostala pôvodná krv huculov geneticky takmer nedotknutá krížením s inými plemenami. Je to malý horský kôň, nenáročný na kŕmenie a ustajnenie, preto počas roka prebýva neustále na pastvinách. V zime sa stádo sťahuje bližšie k ľudským obydliam, prikrmuje sa len senom. Tento inteligentný malý kôň si dobré pamätá ľudí a zlé zaobchádzanie. Hucule majú radi ľudskú spoločnosť a sú schopné vytvárať silné putá s ľuďmi, ktorých poznajú. Majú pokojný a vyrovnaný charakter, preto sa hodia aj pre menej zdatných jazdcov. Sú trpezlivými partnermi aj pri hipoterapii. Majú tvrdú rohovinu kopýt, čo umožňuje ich celoročné využitie bez podkutia. Najčastejšie sa vyskytuje vo všetkých odtieňoch hnedej, tiež ako plavák a vraník bez odznakov. Po divokých predkoch zdedil úhorý pás a zebrovanie na končatinách. Hucule majú veľmi silný stádový pud, čo je niekedy nevýhodou pri samostatnom jazdení. No pri spoločných vychádzkach tvoria tzv. vláčik, keď idú jeden za druhým, čo ocenia najmä neskúsení jazdci. Vďaka svojej všestrannosti je vhodný ako výcvikový kôň pre rekreačné jazdenie, agroturistiku, ale aj do záprahu. Hucule nevynikajú prílišným športovým talentom, napriek tomu nemajú konkurenciu v terénom preteku tzv. ,,Huculskom chodníku“, kde vynikajú obratnosťou, nebojácnosťou a spoľahlivosťou pri prejazde náročným terénom tvoreným prírodnými aj umelými prekážkami.